Budeme sa baviť o dnešnej značke, ktorá má pôvod v roku 1921
Ignac Svatek (pradedo dnešného majteľa Jána Hajtmánka) bojoval v 1. svetovej vojne, kde bol zranený a získal zásluhy, na základe ktorých dostal od štátu možnosť otvoriť si živnosť, čo on aktívne využil.
Doložené nákresy, ktoré štát požadoval od Ignáca Sváteka (obr.hore) a boli doložené k žiadosti o živnosť
V ťažkých povojnových časoch si obyvatelia uvedomovali, že potrebujú miesto, kde sa budú ľudia stretávať a preto dedina začala stavať budovu, v ktorej Ignac Svátek dostal živnosť na prevádzkovanie hostinca.
Boli to ťažké povojnové časy, ale dedina bola vzájomne prepojená a pomáhali si všetci navzájom.
Ignác Svátek vo svojom hostinci predával hlavne tvrdý alkohol, rôzne vína, pričom mal aj špecialitu "kminovku". Ďalším sortimentom boli cigarety, tabak, alpa, kože, biče a všetko čo ľudia potrebovali a vyhľadávali. Dedo Svátek dokázal zohnať všetko.
Tovar mu vozili väčšinou z Čiech, kde mal väčšinu dodávateľov a aj dobré dodávateľské vzťahy. Bol preslávený svojími produktami zo zabíjačiek. Veľmi známe boli jeho utopence, ktoré mal vždy na bare a ponúkal ich svojim hosťom.
Ignác Svátek neustále budoval svoju rodinnú živnosť a získal si v Grinave úctu a rešpekt obyvateľov, aj počas druhej svetovej vojny, pričom pamätníci tvrdia, že neodmietol nikomu a nikdy pomoc.
Ignác Svátek sa narodil 1.2.1885, zomrel 31.3.1945 a pochovaný bol 2.4.1945 v Grinave
Ignác Svátek zomrel v čase oslobenia Grinavy a prechodu Sovietskych vojsk smerom na západ. Konca vojny sa nedožil a jeho žezlo do zlej doby prebrala jeho manželka Katarína, rodená Gašparovičová. Krátko po vojne komunistická strana likvidovala podnikanie a chceli zobrať aj tento hostinec. Katarína Gašparovičová s dcérou a jej siedmimi deťmi sa nasťahovala do hostinca a týmto riešením ho uchránila pred zoštátnením. Keďže komunisti ešte dva roky, ako tak, trpeli "malé podnikanie", tak prababka ešte dva roky z vedľajšej strany hostinca prevádzkovala trafiku (tabák, známky, cigarety).
Tu niekde sa končí podnikateľská činnosť založená Ignácom Svátekom z Grinavy, ale jeho gény sa držali stále v Grinave.
V rodine sa tradovala historka o zakopaných pokladoch, troch "strieborných hrncoch", ktoré pradedo Ignác zakopal niekde v záhrade.
- Jeden zakopaný poklad našiel jeho syn Ignác Svátek
- Druhý zakopaný poklad našiel jeho vnuk Ignác Svátek
- Tretí poklad čakal ešte na svojho objaviteľa.
Doba komunizmu nepriala podnikaniu a zdalo sa, že je to koniec, ale genetiku neoklame ani komunizmus, ani vojna, jedine smrť.
STRIH: Rok 1989 - zmena režimu a zobudenie génov Ignáca Sváteka
Pravnuk Ján Hajtmánek a jeho slová
"Vždy bolo mojim snom hostiť zákazníkov."
Keďže na Slovensku som potenciál a peniaze (potrebné k podnikaniu) nevidel, tak som si ich šiel zarobiť do zahraničia, aby sa mi podarilo kúpiť od rodiny priestor a mohol som pokračovať v rodinnej tradicií, v tradícii pradeda Ignáca Sváteka.
Začal som v Nemecku, zo začiatku aj zdarma, mojim cieľom bolo, hlavne sa veľa naučiť a čo to si privyrobiť na prevádzku po pradedovi. Učil som sa rôzne regionálne kuchyne a ich grify, ale hlavne, ako sa ľudia chovajú, ako sa správajú a ako premýšľajú v rôznych situáciách.
Vždy ma napĺňalo učiť sa a spoznávať čokoľvek nové.
Po jedenástich rokoch tvrdej práce v zahraničí som sa rozhodol pre návrat domov a pokračovanie v tom, čo môj pradedo Ignác Svátek začal 16.3.1921.
Hovorí sa, že každé rozhodnutie vám ukáže cestu, riešenie a zároveň prináša dary.
Môj, tretí poklad (dar) od Ignáca Sváteka
Pri búrani šopy v záhrade zo steny vypadli tehly a v stene bol balík 4 krát obalený igelitom. Okamžite som si spomenul na chýbajúci tretí poklad, o ktorom sa v našej rodine často hovorilo.
Opatrne som ho rozbalil a vtedy sa mi zachvelo celé telo, pradedo tam ukryl faktúry, doklady, povolenia a papiere od stavby pohostinstva. Toto bol môj poklad... (Celá história pradedovho podnikania)
Neboli to zlaté, alebo strieborné poklady, ale bola tam história, ktorá sa v princípe nedá finančne vyčísliť.
Veľa z tých dokumentov nájdete nafotených v našej prevádzke, ktorú som v tej dobe založil.
Neprenieslo sa na mňa meno Ignác, ani priezvisko Svátek, ale pravdepodobne sa preniesli gény. K tomu som si uvedomil, že Grinava je náš rodinný základ, rodná hruda, miesto, ktoré milovali moji rodičia, prarodičia, milujem ju aj ja a moje deti, tak som prevádzke dal meno:
Grinavský Janko
ZÁVER? Nie.
GRINAVSKÝ Janko, alias Ján Hajtmánek (alebo naopak) je tu stále pre vás a odteraz aj na Grinavskej čerpačke.
Každý z vás ma u nás miesto a je pre nás a moju rodinu dôležitý.